Oranžový svet
9. 10. 2010
Oranžový svet
Nad morom krásna dúha
Vznášala sa ako víla.
Oranžový opar v tráve
Bodky kreslí na tváre
Motýle šťastia lietajú.
Smiech je počuť všade.
Tento pocit do duše sa mi vrýval
Krásny, ničím neporovnateľný
Pokoj duše
Pokoj mysle
Pokoj tela.
Oranžový svet sa mi sníval.
Chvíle šťastia sú stále
Treba sa k nim nasťahovať
Svojou dušou
Svojím vnútrom
Svojou mysľou
Zložiť masku z tváre.
Motýle sú často vôkol, všade
Nie vždy ich vidíme, cítime
Svojou mysľou
Svojou dušou
Svojím vnútrom
Svojim stromom v sade.
Nie vždy to dokážeme.
Naše rozrušené mysle
Vidia len holé skaly
Vyrúbané lesy
Odtlačok šedej skazy.
Nechceme dnu vpustiť
Ani kúsok slnka
Nedokážeme otvoriť
Okno svojho vnútra
Svojej duše
Svojej mysle
Svojho srdca.
Zatvoriť vráta
Zamknúť bránu
Nevidieť motýle
Nevidieť krásu
Dúhu a víly
Opar v oranžovej chvíli.
Škoda
Duša bolesťou kvíli.
Veď netreba preniesť hory
Netreba rozbiť skaly
Netreba vyrúbať les
Netreba stavať hrady.
Kľúč stačí nájsť
Čo otvorí nám bránu
čo bráni otvoriť dušu
Krásnemu ránu.
Pre krásu motýľov
Krásu mysle
Krásu našich snov.
Otvoriť sa kráse
Čo je vôkol nás
Nie je ťažké.
Je to v každom z nás.
Keď však vnútro
obalené kameňom je.
Stvrdnuté a čierne
Svetlo ťažko uzreje.
Smutno životu je vnútri
Keď nevidí motýľov let.
Necítiť dúhu a
oranžový svet.
Smutno je srdcu
Keď nespieva
Pre dúhový kvet.
Nájdime kľúč k svojmu šťastiu
Nie tam kde ho iní majú
Netreba prejsť cestu vratkú
Stačí zájsť dnu k svojmu raju.
Musíš si ho vytvoriť sám
Svojim srdcom, svojim vnútrom
Otvoriť sa krásnym hrám.
Zaspievať vtáčiu pieseň.
Počúvať Zem ako žije
Pohladiť strom pre jeho zeleň.
Tak odhalí sa krása tvojho vnútra
Pominie skalná čierňava
Vyschne voda mútna.
Nad morom vyjde dúha
Vyfarbí smútok každého kúta
Víly schytia tvoju dušu
Naučia ju lietať
V tejto krásnej zemi
Pre pokoj duše
Pre pokoj mysle
Pre pokoj tvojho vnútra.
Vnimava dusa
(Zuzana, 9. 10. 2010 11:40)