Džovana a Prechody
Prajem každému krásny nový rok.
Pre mňa inak úprimne, tento vraj prelomový dátum, nič nehovorí ...
To sme si len my spravili z neho mágiu ...
Všeobecne nemám rada sviatky, hlavne nie tie vianočné ... Nie, nemýľte si to s nejakou nenávisťou ku kresťanskému sviatku .... Vôňu Vianoc a podstatu sviatku "beriem", len nemám rada to nadiktované voľno v kalendári, nadiktované povinné rozdávanie lásky, nadiktované povinné sviatkovanie, usmievanie sa a ronenie slz šťastia, povinné pomáhanie si ..a podobne.
O nákupnom šialenstve radšej pomlčím, o tom, že zo sviatkov spravili ľudia babylon..som radšej ticho, to by bola téma na jeden román ... nie o tom som chcela ..
Ja nemám rada povinne nadiktované rozdávanie lásky a podobne ...
Robte to po celý rok a nie z povinnosti ... Basta fidly 
Chcela som písať o prechodoch .... a kde som začala??? 
O tom, že momentálne prežívam také obdobie ... obdobie prechodov ..
Že som dlho bola pre mnohých taký prechod ...
Keď potrebovali riešiť svoje životné situácie... zastali u mňa ako na prechode a riešili ...
A ja som riešila s nimi ... bola som ochotná veľa toho spraviť pre tých mojich chodcov, "prechodcov" ... aj na úkor seba .... lebo som si myslela, že o tom je priateľstvo ...
To, že som bola len dobrý prechod, ktorý bol vždy po ruke ... to ma zabolelo až vtedy, keď som ja potrebovala nejaký prechod ....
Lebo veď taký prechod ako ja, aké môže mať len problémy??? Úplne banálne .... vlastne...problémy by ani nemal mať, veď rieši problémy druhých ...
A tak prechod predo mnou zostal prázdny ... zebra nikde ... hmmmmm, úplne nanič pocit ...
A žobrať o prechod, to nie je moja parketa ...
A tak momentálne stojím na prechode a prejsť musím sama, bez čiar ... bez zebry a bez prechodu pre chodcov ...
Avšak všetko je na niečo dobré ....
Mám pred sebou čistú cestu, nakreslím si prechod, aký ja chcem ....
Nakreslím si kade chcem a ako chcem ...
A budem si kresliť svoj PRECHOD ... a SAMA ...
Nepotrebujem niekoho, aby ma viedol cez prechod ...
Pretože tak sa to celé vyvrbilo ... a kým sa to vrbilo, tak to bolelo a bolí aj teraz, len nemá význam fňukať a ľutovať sa ..
Nerobím sa však hrdinkou, plačem do vankúša, plačem keď ma nikto nevidí ... lebo ... lebo to potrebujem ...
V podstate som si to "vyvrbila" SAMA ..
A tak pokračujem vo svojej ceste tiež SAMA
Niekto SA MÁ ... že?
Hej ... mám sa už dobre .... už hej ...
A tak vlastne ĎAKUJEM tým mojim prechodom, že mi otvorili nechtiac oči, vyčistili cestu predo mnou a za mnou ...
A ĎAKUJEM, že si svoj prechod, svoju cestu môžem budovať SAMA
Pretože síce SAMOTA niekedy poriadne bolí, pichá a je nanič ...
Má však aj druhú stránku ...
Že sa môžem venovať SAMA SEBE, SVOJEJ ceste, svojmu PRECHODU, bez toho, aby ma na zdržovali iný "PRECHODCI"
Odteraz si už veľmi premyslím, tisíckrát na entú, komu spravím PRECHOD ..
Momentálne kráčam SAMA
A je mi dobre ... 
Majte sa krásne a prajem len príjemné PRECHODY!!
Džovana zo zasneženého Járku 
PS: Na nikoho sa nehnevám, na nikoho som nezanevrela, práveže ...
